Včera v noci som mal sugestívny sen.
Bez váhania som mal sen hodný génia.
Zdalo sa mi, že som na olympijských hrách v Paríži získal zlatú medailu, takmer ako Nobelovu cenu.
A bol som si istý, že zlatú medailu vyhrám.
Aká zlatá medaila to bola? Bola to zlatá medaila za chuť.
Už nejaký čas som uvažoval o tom, že napíšem prácu o genialite.
Keďže však išlo o isté osobné záležitosti, po prvýkrát som uvažoval o tom, že ho napíšem ako platený článok na "nôtu".
Pokiaľ si dobre spomínam, bolo to predminulú noc.
Otvoril som "note", aby som zistil, čo musím urobiť, aby to bol platený článok.
Keď som sa pokúsil článok odoslať, zobrazilo sa mi hlásenie: "Článok dočasne nemôžete odoslať. Bude to chvíľu trvať..." Objavila sa správa.
Skúsil som to znova a na moje prekvapenie boli všetky kapitoly, ktoré som písal takmer každý deň od 9. 9. 2023, pozastavené.
Už som vysvetlil, ako som nemal inú možnosť, ako vystúpiť na internete 16. 7. 2010, aby som Japoncom a zvyšku sveta povedal pravdu o situácii.
Najprv som stále posielal ten istý článok z troch rôznych stránok: Goo, Ameba a FC2.
Chcel som, aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí, a chcel som, aby sa to dostalo k čo najväčšiemu počtu ľudí.
Uverejniť ten istý článok na troch webových stránkach, ak nie na dvoch, dalo veľa práce.
Keď som sa dozvedel, že FC2 má mizernú povesť kvôli zverejňovaniu pornografie, rozhodol som sa prestať používať FC2.
Uľavilo sa mi, že budem mať o jednu vec menej.
Odvtedy až do 8. 8. minulého roka sme pokračovali v uverejňovaní viac ako 200 000 článkov do dvoch spoločností takmer denne.
Potom, 8. 8., keď som uverejnil článok na Amebe, dostal som správu: "Prebieha údržba...
Bol som podozrievavý, pretože som od správcovskej kancelárie žiadne takéto oznámenie nedostal, a tak som hľadal sem a tam.
Bolo to zvláštne, keď sa objavila prihlasovacia obrazovka, tak som zadal svoje ID a heslo.
Situácia sa nevyriešila a celá kapitola, ktorá predstavovala viac ako 200 000 záznamov, bola vymazaná.
Následné okolnosti už boli opísané.
Chcem podať žalobu na spoločnosť CyberAgent, prevádzkovateľa... v tomto prípade vrátane psychickej ujmy... prepočítať čas a úsilie potrebné na vytvorenie týchto viac ako 200 000 článkov na peňažnú sumu a požadovať nielen prísne potrestanie za trestné činy, ako je porušenie autorských práv, ale aj požadovať obrovské odškodné. Uvažoval som o podaní žaloby s cieľom požadovať obrovské odškodné.
Mal som však už skúsenosti s tým, že začatie súdneho konania by stálo najmenej niekoľko miliónov jenov, s dĺžkou trvania japonských súdov a so skutočnosťou, že jednotlivé škody na rozdiel od USA zvyčajne nedosahujú veľkú sumu peňazí.
Ak by sa niečo stalo, napríklad by som veľmi ochorel a zostávalo by mi veľmi málo času do konca života, nikdy by som to tejto spoločnosti neodpustil.
Nikdy by som tejto spoločnosti neodpustil, pretože je to len spoločnosť, ktorá zarába peniaze a sama nemá žiadnu koncepciu slobody prejavu, hoci sa stala verejne obchodovanou spoločnosťou, ktorá sa rozrástla o veľké podniky vďaka prevádzkovaniu webovej stránky v oblasti prejavu.
Spôsob, akým využívajú reč ako návnadu na zarábanie peňazí, je najnižšou formou ľudského správania.
Manažéri a zamestnanci tejto spoločnosti si možno myslia, že sú úspešní ľudia a užívajú si jar svojho života.
Aj keď ich v tomto živote nečaká žiadne odsúdenie, kráľ Jama v pekle ich bude súdiť.
Teraz sa pozrime na POZNÁMKU.
Názov som poznal, ale nevedel som, o akú spoločnosť ide, a tak som si ju vyhľadal.
Keďže sa v takýchto chvíľach vždy ponáhľam, pozrel som sa na ňu úkosom a uvedomil som si, že v tomto prípade som urobil vážnu chybu.
Ako som už možno niekde napísal, do predvčerajška som sa mylne domnieval, že manažérom (zakladateľom) tejto spoločnosti je osoba, ktorá nastúpila a absolvovala univerzitu v Osake.
Vedel som, že jeden z mojich blízkych spolužiakov vstúpil a ukončil štúdium na univerzite v Osake a pracuje pre veľkú obchodnú spoločnosť.
Ako som už spomínal, práve na stanici metra Yodoyabashi som sa s ním náhodou stretol ešte počas môjho pôsobenia v spoločnosti Haseko, kde som nastúpil ako náborár v polovici kariéry a pracoval pre spoločnosť Haseko, keďže som bol v tom čase nútený obrátiť svoj život nabok.
Zhodou okolností býval v bytovom dome v parku Ryokuchi, ktorý Haseko postavila a predala, a večer, keď ma pozval k sebe domov na večeru, bol jednou z nezabudnuteľných spomienok môjho života.
Už keď som bol v Sendai, počul som, že sa oženil so študentkou.
V tom čase moji spolužiaci v Sendai hovorili: "Existuje niečo také ako krásna žena na univerzite v Osake?
Keď som uvidel jeho manželku, hneď som pochopil.
Na prvý pohľad som pochopil, prečo sa on, muž skvelého charakteru a dobrého vzhľadu, oženil ešte ako študent.
Bola nielen krásna, ale aj úžasná žena.
Uprostred našich nekonečných rozhovorov, pri pohľade cez balkón na občasné lietadlo smerujúce na letisko Itami, jeho milujúca manželka v pravý čas prinášala vynikajúce jedlá.
Povedal mi, že odkedy sa oženil, pribral na váhe... ale nebolo sa čomu čudovať, bola to úžasná žena, ideálna žena pre muža.
Nebolo divu, že sa vzali ešte ako študenti.
Keď ho preložili do pobočky v New Yorku, rozhodli sme sa na jeho žiadosť prenajať jeho dom ako firemné bývanie prestížnej spoločnosti zastupujúcej Japonsko.
Aj to bola dobrá partia.
Keď sa v dohľadnom čase nevrátil do Japonska, prekvapilo ma, keď som sa na to spýtal.
Odišiel zo spoločnosti a teraz pracuje ako právnik v známej právnickej firme v New Yorku.
Bol najlepším študentom humanitných vied na mojej alma mater.
Považoval by som ho za svojho jediného konkurenta, keby som nemal spomínané rodinné nešťastie.
Koniec koncov, jeho angličtina bola vynikajúca.
Na hodine svetových dejín som dvakrát po dve hodiny učil jednotku, pričom učiteľ hovoril: "Kisara vie túto časť lepšie ako ja..."
Jeho schopnosť angličtiny sa tiež vyrovnala schopnosti učiteľa.
Z obdobia môjho pôsobenia na alma mater si stále živo pamätám jednu scénu.
Bolo to v čase, keď sa ma spýtal: "Čo sa deje?" Ja som mu odpovedal: "Áno, to je pravda.
Keď si vypočul môj príbeh, povedal: "Netušil som, že si v takej situácii, neuvedomil som si to..."
Neexistoval spôsob, ako by ma mohol utešiť, zamrmlal.
Kým sme však hodovali u neho doma, už na to zabudol.
Koniec koncov, plynulo si plával, žil najlepší život s najlepšou spoločníčkou.
Osaka University je on a Nobuyuki Kaji, ktorý vyštudoval Kjótsku univerzitu a teraz je emeritným profesorom na Osaka University.
Akonáhle som teda v článku o zakladateľovi Nota uvidel názov Osaka University, hneď som si urobil záver.
Pomyslel som si: "To bude v poriadku."
Predvčerom som si však pomyslel: "Toto by absolvent Osakskej univerzity neurobil." Tak som znova pátral a uvedomil som si, že som bol neopatrný.
Nebol absolventom Osakskej univerzity.
Absolvoval Jokohamskú mestskú univerzitu.
Niektoré predmety študoval na Ósackej univerzite ako postgraduálny študent.
V extrémnych prípadoch je medzi Jokohamskou mestskou univerzitou a Ósackou univerzitou svetový rozdiel.
V žiadnom prípade nemá také hlboké pochopenie slobody prejavu, dôležitosti prejavu, povahy prejavu alebo povahy vecí ako môj dobrý priateľ alebo pán Nobuyuki Kaji.
Bez preháňania možno povedať, že o prejave uvažujú ako o prostriedku na zarábanie peňazí alebo ho využívajú ako prostriedok na zarábanie peňazí, ale o slobode prejavu a povahe prejavu nemajú ani potuchy.
Je to lepšie ako Ameba, ktorá zrazu vymazala viac ako 200 000 kapitol = všetkých mojich diel a stále to beztrestne robí.
Na Amebe je zlomyseľné to, že môžu bezstarostne robiť neuveriteľné veci, a pritom stále hovoria: "Ďakujeme za všetky vaše skvelé príspevky" alebo "Som rád, že nás sledujete.
Zlomyseľnosť spoločnosti Ameba sa prejavuje v tom, že robia neuveriteľné veci a potom mi každý deň posielajú e-maily so slovami: "Ďakujem za vaše skvelé príspevky" alebo "Nový príspevok od XXX, ktorý sledujete, je tu..." a tak ďalej.
Tesne predtým, ako došlo k tomuto incidentu, ma na Note začali sledovať čudní ľudia, ktorí boli iní ako tí, ktorí ma dovtedy sledovali.
Bol tam blog, ktorý sa zdal byť zameraný na predaj produktov, a blog muža, ktorý nedávno začal písať erotický román o troch ženách pod zámienkou hodnoverného príbehu.
Potom sa v niektorých blogoch hovorilo o budovaní majetku pomocou virtuálnej meny.
Zrazu začali pribúdať "lajky" od takýchto ľudí.
V X cudzinka neznámej národnosti, oblečená v pornografickom oblečení, poslala nespočetné množstvo "Likes" s identifikátorom, ktorý sa snažil príjemcov naviesť na nebezpečné webové stránky.
Zakaždým som ich nahlásil a zablokoval, ale jedného dňa počet lajkov dosiahol viac ako 20.
Potom, predminulú noc, došlo k incidentu.
Táto rubrika, v ktorej pokračujem od 16. júla 2010, je skutočnou webovou stránkou prevádzkovanou veľkou japonskou spoločnosťou.
Minulý rok, 8. 8. 2023, v rovnakom čase, ako sa odohral incident s Amebou, som dostal oznámenie v kolónke "Oznámenie", v ktorom sa uvádzalo, že štyri články boli zo stránky pozastavené.
Čože? Klikol som na ne, aby som zistil, o aké kapitoly ide.
Zistil som, že všetky kapitoly sa snažili čitateľom predstaviť články uverejnené na internete (všetky boli zjavne pravdivé) o Kiyomi Tsujimotovi.
Inými slovami, nebolo toho veľa, keď som povedal, že ide o kapitolu, ktorá nemá nič spoločné s podstatou môjho "Gramofónu civilizácie", a tak som ju nechal na pokoji.
Potom som si však po vymazaní jednej z týchto kapitol pomyslel, že by som ju mal vymazať.
Nechajme ostatné tri.
Neviem, či to bola Kiyomi Tsujimoto alebo niekto s ňou spriaznený, ale prečo ich nenechať ako príklad toho, ako to robia?
Ako takýmto spôsobom potláčajú reč?
Predminulú noc som si na to zrazu spomenul a pozrel som sa na stĺpec s upozorneniami a na moje prekvapenie sa počet upozornení zvýšil na 12! Počet oznámení sa naraz zvýšil na 12.
Klikol som na ne a zistil som, že sú to články na internete o Kiyomi Tsujimotovi alebo kapitoly, do ktorých som pridal svoj krátky komentár.
Práve sa začali voľby tokijského guvernéra.
Kiyomi Tsujimoto je vysokopostavený člen Ústavnej demokratickej strany Japonska (DPJ) a silný podporovateľ Renho.
Rozumiem, takže to je tá príčina.
Napriek tomu, aká nehoráznosť pozastaviť uverejňovanie všetkých kapitol, ktoré som písal takmer každý deň od otvorenia stránky 9. 9. minulého roka!
Ako užívatelia poznámok vedia, odmenové známky za dosiahnutie míľnikových úspechov pri uverejňovaní sa stali na mojom blogu významným číslom.
Najdôležitejším dôvodom, prečo som považoval NOTE za užitočný, bolo to, že mi umožnil uverejňovať fotografie na začiatku mojich príspevkov.
Nafotil som viac ako 200 000 fotografií, najmä z Kjóta, Nary, Šigy a Osaky.
S hrdosťou môžem povedať, že som najlepší amatérsky fotograf na svete, najmä v Kjóte.
Keby som spočítal poplatky zaplatené v svätyniach, chrámoch a svätyniach a náklady na dopravu, bol by som aj najvýznamnejším individuálnym fotografom na svete.
Moje fotografie žijú ďalej.
Samotné uloženie mojich fotografií v počítači sa rovná ich uloženiu do mŕtveho priestoru.
Vďaka tomu moje fotografie konečne ožijú.
Budem sa môcť podeliť o krásu svojich fotografií s ľuďmi na celom svete.
Koniec koncov, môžu byť zverejnené ako titul na začiatku kapitoly.
Svoje fotografie som umiestňoval na koniec článkov v tejto rubrike, vtesnal som ich medzi hornú a dolnú časť.
V slnečný deň som vyšiel von fotiť a v ten istý deň alebo na druhý deň som fotografie, ktoré som deň predtým uverejnil v Poznámke, umiestnil na začiatok kapitoly.
Zároveň som sa pozrel aj na kvalitu fotografií, ktoré som urobil.
Keďže do sveta treba poslať veľa kapitol, už len toto je dosť namáhavá a ťažká úloha.
Pokračovanie v uverejňovaní týchto fotografií v hornej časti stránky mi spôsobovalo žalúdočnú nevoľnosť.
Bola to taká náročná úloha.
Podstatnejšia bola radosť z toho, že som videl kvalitu fotografií, ktoré som urobil na hornej strane novín, na čo som veľmi hrdý.
Práve preto som bol schopný pokračovať v práci na nej.
Svoj obed už nemôžem ďalej predlžovať, takže tu skončím.
Tu skončím, ale chcel by som napísať jednu vec.
Predvčerom, zhodou okolností v noci, sa od 6. júna zastavila manipulácia s analýzou pátrania v tejto rubrike, tento trestný čin.
Je to už druhýkrát v tomto roku.
Tentoraz to bolo v druhom týždni.
Môj známy sa dovtípil, že musel zarobiť peniaze na burze a bol na zahraničnej ceste.
Vtedy sa po tomto incidente začala obnovovať trestná činnosť.
Prečo pokračujem v písaní vo svete internetu, kde sa to hemží takými zlými duchmi, pričom naďalej dostávam toľko zásahov?
Navyše je to úplne zadarmo.
Ako už bolo spomenuté, Kukaiho učenie je toho najlepším príkladom.
Teraz som však presvedčený.
Je to vďačnosť.
Najmä od augusta 2014.
Kedysi som si predplatil Asahi a Nikkei a sledoval NHK a komerčné spravodajské programy.
Po prelomení týchto zlozvykov sa objavil Masayuki Takayama.
Moja vďačnosť za prácu najlepšieho intelektuála na svete a inteligenciu svetovej úrovne, ktorou sa Japonsko na jeho čele môže pochváliť, mi umožní pokračovať v písaní tohto stĺpčeka ďalších 170 rokov.
Budem pokračovať v písaní tohto stĺpčeka ďalších 170 rokov, aby obyvatelia Japonska a zvyšku sveta vedeli, že Japonsko má intelekt hodný života v 21. storočí.
Tento článok pokračuje.
2023/6/10 in Osaka
