Nasledujúci text je z dnešného Sankei Shimbun.
Profesor Ramseyer na tému „utešiteľky = sexuálne otrokyne“.
Ovplyvnený Yoshidovým svedectvom a Asahiho správou
Profesor Mark Ramseyer z Harvardskej univerzity v USA v akademickej práci ukázal, že ženy, ktoré boli počas vojny utešiteľkami, neboli „sexuálnymi otrokyňami“, ale mali uzavretú zmluvu o nevoľníctve s komfortnou stanicou, ktorá zahŕňala platbu vopred a pracovnú dobu. odpovedal na rozhovor Sankei Shimbun.
Ramseyer poukázal na vplyv Yoshida Seijiho, ktorý vydal falošné svedectvo, že ženy boli násilne unesené v Kórei, a Asahi Shimbun, ktorý opakovane informoval o Yoshidových tvrdeniach, ako pozadie problému žien utešovateľov.
Ramseyer bol vybraný ako príjemca ceny „Japan Studies Award“ za rok 2024, ktorú založil súkromný think-tank „Institute for National Fundamentals“ (predseda Yoshiko Sakurai) na ocenenie vynikajúcich japonských štúdií cudzincov, a zúčastní sa slávnostného odovzdávania cien. v Tokiu 11.
Profesor Ramseyer bol v Južnej Kórei a USA vystavený osobným útokom, ktoré sa rovnali prenasledovaniu.
Napriek tomu poukázal na to, že americkí výskumníci japonskej histórie, ktorí spustili kritickú kampaň, nespomenuli, že Yoshidove svedectvo bolo vymyslené a povedali: "Neviem, či to nevedia, alebo to zámerne nespomenuli."
Vyjadril názor, že na zmenu súčasnej situácie, v ktorej sú teórie o násilných únosoch a sexuálnom otroctve týkajúce sa utešiteľiek stále rozšírené po celom svete, "výskumníci by mali písať (svoje práce) v angličtine."
(Takahiro Harakawa)
Comfort Women Issue "Komunikujte v angličtine."
Podrobná správa z rozhovoru s profesorom Ramseyerom
Popredné výmeny názorov s profesorom Markom Ramseyerom z Harvardskej univerzity sú nasledovné: (Harakawa Takao)
- Empiricky tvrdil, že komfortné ženy mali zmluvy, ktoré im umožňovali skončiť po ukončení zmluvného obdobia alebo po splatení zálohy.
"Ženy sa obávali, že prostitúcia je zlá pre ich povesť a že blízkosť bojiska je nebezpečná. Obávali sa aj toho, či budú riadne zaplatené. V tokijských verejných domoch, ak im nevyplácali mzdy, mohli ísť na políciu , ale v juhovýchodnej Ázii to nebolo také jednoduché vyriešiť, pokiaľ neboli vysoké mzdy, a ak by im neskôr nevyplatili, mali by problémy, a tak podpísali zmluvu vopred na nevoľníctvo. "
- Bola to takpovediac bojová verzia bývalého systému verejnej prostitúcie.
"Áno, bola to verzia starého systému verejnej prostitúcie vo vojnovej zóne. Je to podobné, ale trochu iné. Pretože podmienky boli nebezpečnejšie ako práca verejnej prostitútky v Tokiu, zmluvné obdobie v Tokiu by bolo šesť rokov, ale v r. Napríklad v Barme by to boli skôr dva roky, myslím si, že japonská armáda, či už dobrá alebo zlá, vytvorila systém komfortných žien ako rozšírenie systému verejnej prostitúcie, aby zabránila vojakom nakaziť sa pohlavnými chorobami.
- Ale k žiadnemu nútenému únosu nedošlo.
"Myslím, že to môžem jasne povedať."
-Prečo sa utešovateľky stali problémom?
"Kórejský výskumník to skúmal a pred rokom 1990 v Kórei prakticky neexistovali žiadne novinové články súvisiace s utešiteľkami. Kórejská verzia knihy Yoshida Seiji (ktorá nepravdivo svedčila o tom, že utešiteľky boli násilne odvezené z ostrova Jeju v Kórei) bola uverejnená v roku 1989. Existuje spojenie s Yoshidovou knihou."
- Bola aktívna správa Asahi Shimbun o Yoshidovom vymyslenom príbehu tiež faktorom?
"Myslím, že áno. Samozrejme. Presne tak."
- Argumenty amerických výskumníkov japonskej histórie, ktorí spustili kampaň proti Ramseyerovi, sa zdajú byť nedbalé.
Dokonca ani nečítali a neskúmali základné japonské dokumenty, ktoré napísal [historik] Ikuhiko Hata. Nespomenuli skutočnosť, že Yoshidov príbeh bol výmysel alebo že niektoré z bývalých utešiteľiek, ktoré tvrdili, že boli násilne odvezené do Japonska, žili v opatrovateľskom dome, v ktorom bola jedna Juhokórejská žena s údajnými väzbami na Severnú Kóreu.
-Zmeniť situáciu, keď veľa ľudí na Západe verí v teóriu „utešiteľky = sexuálne otrokyne“.
"Výskumníci by mali písať v angličtine. Je to naša zodpovednosť."
2024/7/8 in Himezi
